Srbská – ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99)
Na naše podmienky upravené ZORNIČKY zaslal Nell 1967. Ďakujeme krásne!
V tomto roku oslavovala jej redakcia 60. výročie. V úvodníku prvého čísla popisuje celú svoju históriu a tak ju citujem kompletnú, aby si ju mohli prečítať aj neregistrovaní užívatelia:
„Milé a vážené deti, vážení pedagógovia, rodičia, priatelia detí a našej Zorničky. Náš jediný slovenský časopis pre deti vstupuje do ročníka, v ktorom zaznamená – verte, či nie – svoje šesťdesiate narodeniny. Je to Výročie, ktoré si pre jeho „okrúhlosť“ dozaista treba všimnúť. A pripomenúťsi začiatky, trvanie a osvetliť terajší „zdravotný“ a iný stav Jubilanta.
Keď sa náš časopis narodil, a bolo to v roku 1939 v Petrovci, jeho „rodičia“ – Školský výbor Matice slovenskej v Juhoslávii a dve „ matky“ Adela Petrovičová-Čajaková (1901-1976) a Oľga Babylonová-Garayová (1905-1988) – dali mu krásne meno Naše slniečko. Veď i o svojich skutočných deťoch, ktoré tak veľmi milujeme, často povieme – ty slniečko moje. A Naše slniečko svietilo teplučko po rok 1946, s prestávkou počas druhej svetovej vojny (1942-1944), keď mu potom, také boli časy, noví krstní otcovia dali meno Naši pionieri. Od roku 1970 to meno skrátili na Pionieri a od roku 1990, keď znovu prišli „nové“ časy, ďalší krstní časopis pomenovali tak, ako sa volá i dnes – ZORNIČKA. Neviem prečo mu nevrátili jeho pôvodné meno, tak by to vari bolo naj- správnejšie. Veď ide stále o jeden a ten istý časopis – Naše slniečko, ktorému iba furt menili mená. Ako keby sa to smelo.
No, ako bolo, tak bolo, tento náš jediný časopis pre deti vychádzal nepretržite, vytvárali ho, spolu s čitateľmi, našimi deťmi, pedagógmi a rodičmi, najvýznamnejší slovenskí vojvodinskí spisovatelia pre deti (okrem už uvedených Adely Petrovičovej-Čajakovej a 0ľgy Babylonovej-Garayovej i Mariena Czoczeková-Eichardtová, Michal Kyseľa, Samuel Miklovic, Ján Kopčok, Anna Majerová, Pavel Mučaji, Xénia Mučajiová, Michal Babínka, Juraj Tušiak, Pavel Grňa, Viera Benková, Miroslav Demák, Anna Papugová, Michal Ďuga, Anna Nemogová-Kollárová, Juraj Bartoš, Zoroslav Spevák Jesenský, Tomáš Celovský, Martin Prebudila, Mária Jonášová-Kotvášová, Ladislav Čáni a mnohí iní tu nespomenutí). V ich práci pomáhali im naši vzácni výtvarníci – ilustrátori: Zuzka Medveďová, 0ľga Babylonová-Garayová, Pavel Križan-Fordík, Anna Pixiadesová, Anna Fajndovičová-Mál’achová, Jaroslav Šimovic, Ján Takáč, Mária Červená, Jozef Klátik, Pavel Čáni, Pavel Pop, Michal Kiráľ, ale i tiež „naši“ Jovan Lukič, Oskar Štefan, Miroslava Rakovičová, Ľubomír Sopka, Zoran Janjetov, Gradimir Smuďa, Rastko Čidič a ďalší početní priatelia dnešnej Zorničky.
Už šesťdesiat rokov vychádza náš časopis pre deti, už presne toľko rokov, za pomoci učiteliek a rodičov, si naše deti v ňom nachádzajú duševnú potravu, úsmev a poučenie, ale i slovenské slovo, také, na aké sa naši autori zmohli a aké naše deti vedeli a mohli prijať. Komenský na jednom mieste povedal, že osud človečenstva leží v kolíske. Dovolíme si obmeniť tento jeho výrok a poznamenať, že budúcnosť slovenskej národnosti tiež leží v kolíske. Presnejšie, spočíva na tých najmladších, na ich vzdelávaní a výchove, za ktoré sme zodpovední pravdaže my, dospelí, rodičia, vychovávatelia, pedagógovia, spisovatelia a všetci ostatní, ktorí sa s deťmi často stýkame a ktorým na nich záleží. Zornička chce, a je pevne rozhodnutá, dať svoj príspevok spomenutým snahám.
Pred necelými desiatimi rokmi Zornička mala náklad 4300 výtlačkov. Dnes je to už iba 2200. Nemámesmelosť vysloviť uzáver, ktorý nám tieto čísla vsugerúvajú. Nemáme však úmysel ani horekovať nad osudom a fatalisticky sa vzdávať nádeje. Časopis do svojho jubilejného roku vstupuje krivkajúc: vari nikdy vo svojich dejinách sa nemal horšie. S honorárnym šéfredaktorom (bez jediného profesionála v redakcii), bez žiadnej podpory od štátnych inštitúcií, bez autorského zázemia (niektorí autori už odišli z tohto sveta, tí druhí opustili krajinu, v ktorej nevideli existenčnú perspektívu), Zornička jestvuje a vychádza (aj to iba päťkrát v roku) v prvom rade vďaka vám, milí zorničkári: vďaka svojim čitateľom, vďaka učiteľkám a učiteľom, ktorí ju v našich, čoraz málopočetnejších školách rozširujú a v práci používajú a vďaka rodičom, ktorí si uvedomujú význam slovenského písaného slova pre deti predškolského a nižšieho školského veku. Samozrejme, musíme sa poďakovať, a s radosťou to i robíme, nášmu generálnemu sponzorovi Fondu pre otvorenú spoločnosť v Juhoslávii, ktorý Zorničke pomohol v jej najkritickejších chvíľach a tiež vydavateľovi Účastinnej spoločnosti tlačiareň Kultúra v Petrovci, ktorý je vedomý vlastnej zodpovednosti v tejto záležitosti a chápe význam a hodnotu vydávania tohto a takéhoto časopisu. Preto prosíme svojich čitateľov a priateľov, aby správne pochopili slová – výzvu, ktorými končíme tento príležitostný, no nie najveselší text: Zornička nemá nikoho, okrem nás.
Bude to stačiť, aby aj v siedmom desaťročí svojho života bola veselá, pekná, múdra a slovenská? Pouvažujte o tom.“
Šéfredaktor Zorničky
Mr. Zoroslav Spevák
Pokud máš jakoukoliv informaci, která by přispěla k doplnění dalších souvislostí kolem vydání časopisu ZORNIČKA (SRB) z roku 1998-99, prosím, napiš ji do KOMENTÁŘE – dolů pod náhledy titulních stránek.
Přečti si (jako registrovaný uživatel tohoto webu) na svém tabletu, pc nebo notebooku archivovaná čísla časopisu ZORNIČKA (SRB) – kliknutím na náhled strany:
- ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99) číslo 01-02
- ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99) číslo 03-04
- ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99) číslo 04-05
- ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99) číslo 07-08
- ZORNIČKA 56./09.ročník (1998-99) číslo 09-10
(Zdroj: zornicka.com)
Samostatná stránka s odkazy na všechna čísla a tituly časopisů i kreslených seriálů ke čtení (bez náhledů na titulní strany) je viditelná (po přihlášení) v horním menu „KNIHOVNA„. V našem souborném katalogu najdeš všechna doposud archivovaná čísla časopisu ZORNIČKA (SRB) zde >>>
Napsat komentář